Vitajte na stránke detského folklórneho súboru Leváranek

Záhorák, 4. september 2008

Našli poklad, zvládli cestu strachu

V dňoch od 11. do 15. augusta sa deti z detského folklórneho súboru Leváranek zúčastnili letného tábora v Zliechove, kde si nielen oddýchli, ale sa aj niečo nové naučili. Rodičia svoje ratolesti vyprevadili z Veľkých Levár už ráno o siedmej hodine, pretože cesta do Zliechova je trocha dlhšia, než sú zvyknuté, no všetci ju napokon zvládli bez problémov. V tábore už na folkloristov čakal milý personál a skvelý obed, ktorý pripravili tety kuchárky.

Deti sa ubytovali, vybalili kufre a letné dobrodružstvo mohlo začať. Na folklórnych nácvikoch si zopakovali známe tance a piesne, deti sa však naučili aj nový Kováčsky tanec, ktorý sa vo Veľkých Levároch tancoval ešte pred vojnou. Ide o pracovný tanec, ktorý znázorňuje prácu kováča. Deti tancovali s chuťou a radosťou, lebo vedeli, že ich ďalší program bude plný zábavy a tajomstiev. Vedúcou tábora bola vychovávateľka ZŠ s MŠ Veľké Leváre a zároveň vedúca súboru Svetlana Valachovičová a jej pomocníkmi sa stali najbližší spolupracovníci v súbore a dobrí priatelia Táňa Hollá, Štefan Valachovič a harmonikár súboru Ivan Dorocák. Deti rozdelili do štyroch skupín tak, aby boli pomiešaní chlapci, dievčatá, staršie i mladšie deti. Vznikli tým rovnocenné skupiny s vekovým priemerom približne desať rokov.

Každá skupina si v prvý deň urobila svoju vlastnú vlajku, zvolila si názov a vymyslela si svoj táborový pokrik, ktorý musel obsahovať niečo z folklóru alebo z miesta tábora. Deti sa s chuťou pustili do práce – maľovali vlajky, vymýšľali názvy – a tie boli skutočne plné nápadov. Pri večernom hlásení sa potom vždy predstavili vlajkou, ktorú niesli vlajkonosiči s vybraným „šéfom“ a v kruhu zakričali svoj táborový pokrik, napríklad „Zelená je tráva, tanec to je hra, tanečníci z Levár, to je paráda! Hej!“ A potom prišlo na rad udeľovanie „hodností“ podľa správania, tancovania a ochoty pomôcť druhému. Hodnosť udeľovala vedúca tábora – menšou bol napríklad „tanečník“, väčšou „tanečný majster“. Čím vyššia hodnosť, tým väčšie a zaujímavejšie výhody deti získali, za všetky sa dá spomenúť napríklad možnosť vynechať jeden deň rannú rozcvičku. Deti, ktoré neposlúchali, čakalo naopak pre výstrahu udelenie najnižšej hodnosti „tanečné poleno“ a trest v podobe pomoci kuchárkam či ustieľania postelí pre celú skupinu. Samozrejme, všetko bolo brané s humorom, formou hry, a deti si to naplno užívali. 

Počas piatich dní deti navštívili múzeum krojov v Zliechove, hrali futbalový zápas, vyrábali prívesky z farebných cestovín a medailóniky z hliny, zažili Zliechovskú olympiádu i súťaž v žolíkových kartách, zapojili sa  do výtvarnej súťaže O najkrajší čičmiansky domček. Najviac ich však zaujal táborový karneval, povymýšľali si naozaj skvelé masky. Veľkí chlapci zo seba urobili dievčence, bábätká, starenky či kubánsku tanečnicu, z dievčat sa stali lesné víly, motýle, princezné či čarodejnice. Počas karnevalu si deti aj zasúťažili, hrali „stoličkovú“, potom „metlový“ tanec a napokon si zatancovali „balónikový“ tanec. Ďalšou atraktívnou činnosťou bolo hľadanie pokladu podľa indícií. Indície boli uložené vo vyrobených schránkach, deti ich najprv hľadali na stromoch a v kríkoch v blízkosti budovy a potom ich museli rozlúštiť. Za každú splnenú úlohu dostali jedno písmenko. Keď všetko vyriešili, museli zo získaných písmen poskladať vetu a tá ich doviedla k pokladu. Nakoniec sa im to podarilo a deti boli šťastné i napriek tomu, že „zlatým pokladom“ boli v skutočnosti iba lízanky a cukríky. 
V strede týždňa si deti opekali špekačky a predviedli sa navzájom rôznymi tanečnými či hereckými číslami v programe „Deti bavia deti“. Všetci dospelí boli milo prekvapení, aké talenty sa medzi deťmi nachádzajú, veď na prípravu mali sotva tri dni a ich čísla boli pritom vynikajúce. V predposledný deň tábora vedenie tábora zobralo deti na výlet, aby si poobzerali okolie, ktoré dýcha folklórom. Najskôr navštívili Čičmany, ktoré ich upútali nádhernými maľovanými domami, izbami s bohatou históriou a múzeom s krojmi. Potom si zašli do Rajeckej Lesnej, kde si s úžasom prezreli slovenský betlehem, pýchu našej krajiny. Na záver výletu navštívili Bojnice a kúpalisko Čajka. Výlet deti síce riadne unavil, takže zaspali už v autobuse, no večer boli opäť čulé ako rybičky a pripravené na Strašidelnú cestu odvahy, ktorej cieľom bolo prekonanie vlastného strachu. 
Na záver tábora deti dostali diplomy, darčeky a zatancovali a zaspievali celému personálu budovy. Všetci boli dojatí, mali slzy v očiach a nezabudli deti pochváliť, lebo vraj takéto prekvapenie ešte nezažili. Popoludní sa rozlúčili a vycestovali späť k svojim rodičom. Veríme, že deti zo súboru Leváranek budú mať zážitky na celý život, že ich pobyt v tábore ešte viac stmelil a nabil ich ďalším elánom do tancovania a spievania. Ďakujem celému nášmu tímu v tábore za podporu, pomoc a skvelú prácu, ktorú odviedli. Vďaka patrí i starostovi Veľkých Levár Štefanovi Kudličkovi a poslancom obecného zastupiteľstva za úhradu autobusu a rodičom detí za dôveru, ktorú nám preukázali. 

Autor: S. Valachovičová, vedúca DFS Leváranek
Záhorák, 4. september 2008
http://www.zahorak.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=3932&Itemid=1

Napísané: 4 September 08 | autor: admin | kategória: Napísali o nás