Leváranek predstavil krásu Záhoria
Koncom septembra sa v Nových Zámkoch konal XVII ročník Novozámockého festivalu detských folklórnych súborov. Jeho program bol tradične bohatý, k čomu prispeli aj medzinárodní účastníci z Poľska, Česka a Maďarska. Záhorský región na festivale reprezentoval detský folklórny súbor Leváranek z Veľkých Levár, ktorý predstavil krásu Záhoria bohatým programom od spevu, tanca až po umelecké slovo.

Leváranek je súčasťou Centra záujmových aktivít na základe schváleného projektu Čisté srdce podporovaného garantom Islandu, Lichtenštajnska a Nórska. Súbor svojím repertoárom predstavil Záhorie na juhu Slovenska ako kolísku ľudového umenia a zaradil sa medzi talentované súbory Európy, čo inými slovami značí, že kultúra regiónu Záhorie bola a vždy bude súčasťou európskej kultúry. Osobitné miesto zaujali speváci a hudobníci v súťaži ľudových piesní Novozámocký speváčik.

Súbor Leváranek má v súčasnosti 70 členov, pracujú v ňom deti vo veku od 2 do 18 rokov a za jeho úspechmi sa skrýva trpezlivá práca umeleckej vedúcej Svetlany Valachovičovej a jej manžela Štefana Valachoviča, ako aj zanietených rodičov detí. Najmladším účastníkom festivalu v Nových Zámkoch bol Šimonko Miklušičák, ktorý nemá ešte ani dva roky. Detský folklórny súbor je srdečnou záležitosťou obce Veľké Leváre a jej starostu Štefana Kudličku. Veríme, že súbor Leváranek bude aj v budúcnosti súčasťou spolupráce medzi regiónom Nových Zámkov a Záhoria.

Mgr. Helena Procházková, Nové Zámky

Odkaz na pôvodný článok

Niečo nevídané na Habánskom dvore
Rozdávajú krásu a radosť a robia radosť aj sebe. Kto? No predsa folkloristi! A keď ide o tých najmladších, je to ešte milšie. V sobotu 28. mája sa konal druhý ročník Detských krojovaných slávností vo Veľkých Levároch, ktorý usporiadala obec a detský folklórny súbor (DFS) Leváranek. Žiaľ, zrovna v ten deň sa zlomilo počasie k horšiemu, takže sa nemohol konať na habánskom dvore aj so sprievodom po dedine ako prvý ročník, ale všetci sa pomestili do priestranného kultúrneho domu.

Zmeny v programe teda neboli, no Svetlana Valachovičová, umelecká vedúca domáceho DFS Leváranek, ktorú sme požiadali o rozhovor, trocha upravila postup: „Napríklad urobili sme si taký minisprievod zhora kinosály cez pódium a späť dolu. Každý súbor mal tabuľku s označením súboru. Programom sprevádzala divákov mladá mamička troch detí Vlaďka Perničková, ktorá sa zhostila úlohy moderátorky takmer profesionálne. Obliekla sa do levárskeho kroja, takže perfektne zapadla medzi krojovancov. Jej manžel Robert Pernička nám robil zvukára a pochvalu dostal takmer od všetkých súborov – za výborné ozvučenie a pripravenosť, nakoľko už vopred kontaktoval súbory a pýtal sa ich, ako si želajú mikrofóny a ozvučenie. Manželia Perničkovci sú zanietenými rodičmi sedemročných dvojčiat Danka a Samka, ktorí tancujú v druhej skupine Leváranku už dva roky, a najmladšej Natálky, ktorá bude zrejme už o pár mesiacov ďalšou členkou nášho súboru. Tak ako pomohli oni, pomohlo nám nespočetne veľa ochotných rodičov, ktorým učaroval folklór, a robili všetko ozaj úprimne radi. Ako vedúca súboru som im nesmierne vďačná a vážim si ich za to.“

Slávnosť sa začala tým, že na pódium prišli dva krojované páry z každého súboru, držali svoju tabuľku a za nich sa postavilo päť párov z každého súboru. Moderátorka uviedla, že na úvod si všetky súbory zahrajú hymnu festivalu, ktorá je pôvodom ľudovou piesňou z Levár – Tý hodziny levárské. Všetky súbory dostali včas text s notami, aby sa pieseň ešte doma naučili. Na úvod hymny zahrala pieseň Tý hodziny….. cimbalistka Karolínka Valachovičová, ku ktorej sa potom pridali všetky ľudové hudby. Bola to ozaj nádhera, keď všetky deti zo všetkých súborov spievali a hrali túto pieseň. Po hymne moderátorka vyzvala čestného hosťa festivalu Beatu Čečkovú, aby prišla na pódium a oficiálne prestrihla bledomodrú stuhu, a tým otvorila festival. Potom sa už nachystali postupne všetky súbory na vystúpenie.

Vo Veľkých Levároch nešlo o súťažnú prehliadku. „Každý súbor predviedol všetko to, čo najlepšie vedel a súťaž to nebola preto, lebo súťaže väčšinou nebývajú spravodlivé. Festivalom sme chceli našim občanom priblížiť krásu folklóru, chceli sme nadchnúť mládež pre zachovávanie a udržiavanie tradícií obce a Záhoria a cez ľudové piesne a tance sme chceli nadviazať na kultúrne dedičstvo, ktoré nám zanechali naši predkovia. Veď folklór treba zachovávať v dnešnej dobe preto, aby sa mládež nevenovala len počítačom a sledovaniu televízie, aby sa bezcieľne neponevierala po uliciach, ale robila zmysluplnú vec. Týmto festivalom si deti nachádzajú nové priateľstvá, a vychovávame ich k úcte ku kultúrnym ale aj ľudským hodnotám. Spievaním a tancovaním bojujeme aj proti drogám, alkoholu a iným sociopatickým javom. Deti sa s folklórom nenudia a zdravo vypĺňajú svoj voľný čas.“

Na festivale účinkovalo aj s domácim Levárankom sedem súborov, celkom približne 250 účinkujúcich. Boli to súbory DFS Leváranek, DFS Lúčik z Duloviec, DFS Kordulka zo Starého Poddvorova na Morave, DFS Dubinka z Rohatca na Morave, DFS Gerulata z Rusoviec, DFS Matičiarik z Nových Zámkov a DFS Čečinka z Bratislavy.

„Atmosféra festivalu bola výborná, ľudia si to veľmi chválili a o to viac to bolo príjemné, že ostatné súbory nás chválili za výbornú organizáciu festivalu. Deti z Leváranku sa už festivalu nemohli dočkať a snažili sa tancovať ako nikdy predtým. Hosťami festivalu boli zástupcovia obce – starosta Štefan Kudlička, zástupca hasičov Anton Volek, folkloristka Anička Škríbová z Malaciek a Julianna Kučerková z Moravského Sv. Jána. Súbor Leváranek si pozval na svoj festival aj Štefana Zimu, ktorý je okrem iného zakladateľom a predsedom Folklórnej únie Slovenska, zástupcom Slovenska v UNESCO a tajomník Folklórneho festivalu Východná…. Jeho pozvanie nebolo náhodné. Práve on pred dvoma rokmi pozval súbor Leváranek na Východnú a tá mi učarovala natoľko, že som sa zaviazala urobiť maličký festival aj u nás. Teší nás, že Š. Zima osobne z pódia poďakoval nielen organizátorom, manželom Valachovičovcom, ale aj všetkým rodičom a pomocníkom, ktorí sa pričinili o takú nádhernú atmosféru.“

Po skončení vystúpení všetkých zúčastnených sa dážď upokojil, preto súbory DFS Matičiarik, Lúčik a Čečinka pred odchodom domov navštívili spolu s vedúcou súboru Leváranek a Štefanom Zimom habánsky amfiteáter, kde sa mal festival konať, keby bolo dobré počasie. Navštívili tiež Habánske múzeum, takzvaný Izerov dom, pozreli si pôvodné domčeky v Habánoch, zvonicu aj kaplnku – jednoducho vzácnosti Veľký Levár.

Podľa slov Svetlany Valachovičovej, ktorá okrem vedenia Leváranku pracuje ako vychovávateľka v miestnej ZŠ s MŠ, vymyslela a spolu s ostatnými zorganizovala minifestivalík. Môžeme oponovať, pretože druhé Detské folklórne slávnosti so siedmimi účinkujúcimi súbormi (ba aj zo zahraničia) mali nemalý rozmer a najmä mali veľký zmysel – pre všetku tú krásu a radosť, ktoré zaručene budú mať pokračovanie…

Hermína Heracleumová
Foto: Ľuboš Hollý

Odkaz na pôvodný článok

Niečo nevídané na Habánskom dvore
Vzniklo nové kultúrne podujatie, ktoré obohatilo všetkých jeho účastníkov. Folklórny festival Detské krojované slávnosti vo Veľkých Levároch sa konal 29. mája 2010. Usporiadateľom jeho prvého ročníka bol Obecný úrad Veľké Leváre a detský folklórny súbor Leváranek z Veľkých Levár. Myšlienka urobiť takýto folklórny festival sa zrodila krátko po príchode z Folklórneho festivalu Východná v roku 2009, kde deti z Leváranku vystupovali na pódiu pre talenty. Všetka tá energia a krása folklóru na mladých folkloristov a najmä na ich umeleckú vedúcu Svetlanu Valachovičovú zanechala veľký dojem.

Vo Veľkých Levároch pred plánovanou sobotou celý týždeň pršalo. Organizátori preto do poslednej minúty nevedeli, kde sa festival uskutoční. Boli pripravené dva varianty. Prvým bol, samozrejme, habánsky amfiteáter v historickej časti obci v Habánskom dvore, kde sú pôvodné habánske domy (dodnes obývané), Habánska kaplnka, Habánske múzeum – bývalý Isserov dom s vystavenými exponátmi a fotografiami. Druhým variantom bol kultúrny dom, ktorý bol vyzdobený stužkami, zeleným brečtanom, malými májkami a fotografiami detí zo súboru Leváranek. Celý týždeň sa organizátori starali o to, aby všetko vyšlo čo najlepšie. Ešte pred pol rokom súbor oslovil veľa sponzorov, no, žiaľ, okrem obce nepomohol nikto. O to krajšie bolo, že takmer všetci rodičia detí zo súboru Leváranek pomáhali ako sa dalo. Každý niečím prispel, rodičia napiekli koláče a aj priamo na festivale robili, čo bolo treba.
Festival sa začal príchodom súborov do kultúrneho domu, kde mali pripravené svoje miestečka na prezliekanie. Každý súbor dostal peknú tabuľku do sprievodu, ktorú vyrobili manželia Hlavenkovci. Súbory si ich mohli nechať na pamiatku. Vedúci súborov mali krátke uvítacie posedenie s občerstvením a organizačnými pokynmi.
A potom sa u‍ž všetci v krásnych krojoch nachystali na prvý‎ krojovan‎ý sprievod obcou od kultúrneho domu k habánskemu amfiteátru. Na začiatku sprievodu kráčala ľudová dychová hudba z neďalekého Závodu, ktorá všetk‎m ľuďom naokolo dávala na známosť, že sa deje niečo nevídané. V sprievode kráčali deti v krojoch so svojimi vedúcimi a okolo nich pobiehali zvedavé dedinské deti. Celé Leváre boli na nohách. A počasie, z ktorého sme mali veľkú obavu, bolo nakoniec krásne a slnečné. Vyzeralo to ako odmena za vynaložené úsilie a nadšenú prácu všetk‎ch okolo. V sprievode kráčali pozvané súbory Grbarčieta z Devínskej Novej Vsi, Klnka z Bratislavy, Štvrtčánek z Plaveckého Štvrtka, Haný‎sek zo Šakvic na Morave, Kordulka zo Starého Poddvorova a, samozrejme, domáci súbor Leváranek. Medzi pozvan‎ých patrila aj mladučká gajdoška Dominika Kevická, ktorá prišla ako pravá gajdoška vlakom a z ďalekej železničnej stanice pešo.
Keď sa krojovaný‎ sprievod blížil k Habánskemu dvoru, tak si všetci vystupujúci všimli, ak‎ý dav ľudí tam na nich čaká. Habánsky amfiteáter ešte azda nemal takú návštevnosť. Vďaka dobrej propagácii sa tu zišli ľudia nielen z Veľk‎ch Levár, ale aj z okolitý‎ch miest a obcí. Naokolo u boli rozmiestnené stánky s ľudovo-umeleck‎mi predmetmi, stánky s občerstvením, z ktorý‎ch rozvoniavali čerstvé pečienky, pukance, či cukrová vata. Všetkého bolo dosť.
Na úvod festivalu šikovná moderátorka Vlaďka Perničková predstavila všetk‎ých účinkujúcich a vyzvala starostu Štefana Kudličku na príhovor. Potom nastalo slávnostné prestrihnutie červenej stuhy a slávnostné otvorenie festivalu čestný‎m hosťom – Juliannou Kučerkovou z Moravského Sv. Jána. Ide o b‎valú vedúcu detského súboru Sekulánek, ktorá v 80-tych rokoch prichý‎lila do svojho súboru aj šikovné deti z Veľk‎ch Levár, ktoré vtedy vlastný‎ súbor nemali. A teraz je pravou rukou ich súboru.
Na úvod sa predstavil domáci DFS Leváranek s prvý‎m vstupom. Zaspievali speváčky Natálka Halíková, Natálka Jurkovičová, Karolínka Valachovičová a Kristínka Hollá, ktoré si pred týždňom priniesli ocenenie z Celoslovenskej súťaž‍e detsk‎ých folklórnych súborov Pod Likavsk‎m hradom v Likavke – krásne strieborné pásmo (2. miesto). Spievali tam piesne Ti hodziny levárské a V Uňíňe, s ktorý‎mi sa predstavili aj v úvode domáceho festivalu. Potom najmenšie deti z Leváranku vystúpili s pásmom hier a piesní so sprievodom Ivana Dorocáka – hrou na harmonike.
V ďalších vstupoch predviedli svoje umenie deti zo súboru Grbarčieta, kde zaspievali a zatancovali tance a piesne chorvátskej menšiny. Potom zatancovali deti zo súboru Klnka z Bratislavy a Štvrtčánek z Plaveckého Štvrtka – oba kolektívy vedie Ingrid Saňková. Predstavili tance z Horehronia a Vý‎chodného Slovenska. Vystriedali ich malé deti z Leváranku s tancami Vijeme vjence a Šotyšpolka a tiež starý tradičný‎ tanec Šťapíanú a Židovku. Sprevádzala ich vlastná detská ľudová hudba v zložení: prvé husle Jakub Drgoň, druhé husle Anna Mária Richveisová, flauta Albetka Drgoňová, harmonika Števko Artim a cimbal Karolína Valachovičová. Ďalším vystúpením bolo prekrásne a milé vystúpenie súboru Han‎ýsek zo Šakvic, ktorý‎ bol blízky našim ľuďom piesňami aj tancami. Nádherné farebné kroje, chlapčenské verbungy a prekrásne chlapčenské hlásky upútali všetk‎ch. V poslednom vstupe deti Leváranku zatacovali Rajdovňák a svoje účinkovanie „zaklincovali“ najobľúbenejším tancom všetk‎ch detí – Čerešnička. Záver festivalu patril moravský‎m susedom – súboru Kordulka zo Starého Poddvorova, ktorý‎ predviedol nádhern‎ý program s moravsk‎mi piesňami a tancami, s ľudovou hudbou.
Prehliadka krásy a šikovnosti detský‎ch talentov mala u publika veľk‎ ohlas a je pre všetk‎ch povzbudením pokračovať v novom podujatí. Folklórny festival Detské krojované slávnosti vo Veľký‎ch Levároch sa azda stane pravidelný‎m podujatím v kultúrnom kalendári Záhoria.

Andrea Anthyllisová
Foto: Jozef Hlavenka

Odkaz na pôvodný článok

Slávice idú pod Likavský hrad!
Všetko sa točilo okolo ľudovej piesni a hudby v podaní najmladších. V nedeľu 8. mája popoludní v Dome kultúry Zrkadlový háj v Petržalke sa konala krajská súťažná prehliadka Detského festivalu ľudovej hudby. Organizátorom krajského kola boli Bratislavský samosprávny kraj a Malokarpatské osvetové stredisko so sídlom v Modre.

Podujatie s názvom Zahrajte nám muzikanti sa uskutočnilo v zmysle propozícií, ktoré vydalo Národné osvetové stredisko (NOC) v Bratislave. Mladí folkloristi súťažili v kategóriách sólisti speváci, sólisti inštrumentalisti, detské ľudové hudby a spevácke skupiny. Do súťaže sa zapojili deti z detských folklórnych súborov: DFS Čečinka, Bratislava, DFS Čunovský kŕdeľ, Čunovo, DFS Levaránek, Veľké Leváre, DFS Magdalénka, Modra, DFS Gerulata, Rusovce, DFS Slnečnica-Sunečník, Gajary, DFS Kobylka, Devínska Nová Ves a ľudová hudba Bazička z Bratislavy.
Jednotlivé vystúpenia pozorne sledovala a hodnotila odborná porota, ktorej predsedala Mgr. art. Angela Vargicová, hudobná pedagogička a speváčka, s ktorou mladé talenty hodnotila aj Mgr. Katarína Babčáková, metodička Kabinetu scénického folklorizmu NOC a Mgr. Peter Obuch, etnomuzikológ a hudobník. Po ukončení súťaže sa uskutočnil odborný seminár vedúcich zúčastnených DFS a odbornej poroty, kde boli podrobne rozobrané jednotlivé vystúpenia, vedúcim súborov odporúčané pripomienky na zdokonalenie jednotlivých čísiel.
Svetlana Valachovičová nám o úspechu DFS Leváranek, ktorý vedie, povedala: „Som veľmi šťastná, pretože Leváranek získal až štyri ocenenia. V kategórii speváci sólisti získala Natália Halíková druhé miesto, Karolína Valachovičová tretie miesto a v kategórii sólisti inštrumentalisti obsadil náš harmonikár Štefko Artim tretie miesto. Najväčší úspech sme dosiahli v kategórii spevácka skupina, kde si naše deti spoločne vyspievali prvé miesto a budú reprezentovať Bratislavský kraj na celoštátnej súťaži v Likavke. O postup sa zaslúžili Karolína Valachovičová, Kristína Hollá, Natália Jurkovičová a Natália Halíková, ktoré zvíťazili s piesňami Tí hodziny levárské a V Uníne…“
Celoštátne kolo Detského folklórneho festivalu (pre účinkujúcich do 15 rokov) s názvom Pod Likavským hradom sa uskutoční v Likavke už o pár dní, v termíne 22. – 23. mája. Držme talentovaným Záhorákom palce! Pripomíname ešte, že o týždeň nato, teda 29. mája, sa predstavia aj na 1. ročníku folklórneho festivalu Detské krojované slávnosti vo Veľkých Levároch (viac informácií na www.levaranek.sk) v priestoroch habánskeho amfiteátra alebo v dome kultúry, ktorý usporadúva obec Veľké Leváre a DFS Leváranek.

Lukrécia Lanatumová
Foto: Lumír Lycopodiella

Odkaz na pôvodný článok

Spája ich láska k folklóru
Kto ide vytrvalo za svojím cieľom, zaručene dosiahne výsledky. Keď sa Svetlana Valachovičová z Veľkých Levár pred siedmimi rokmi rozhodla založiť a viesť detský folklórny súbor Leváranek (najprv to bol hudobno-tanečný krúžok pri ZŠ), tak sa do toho aj s podporou manžela Štefana a niekoľkých priateľov pustila s veľkou vervou. S cieľom podchytiť deti k tancu a spevu a oprášiť takmer zabudnuté autentické tance, ľudové zvyky, detské hry a starodávne piesne z Veľkých Levár a okolia.

DFS Leváranek, ktorého aktivity podporujú obec Veľké Leváre, občianske združenie Priatelia Leváranku a rodičia jeho členov, má za sebou veľkú sériu vystúpení na rozmanitých miestnych, regionálnych i medzinárodných podujatiach na Slovensku a v Čechách (speváčky sa predstavili aj v Rakúsku). Ba dostal sa aj na folkloristický Olymp – na Folklórny festival Východná v minulom roku. V repertoári má pásma ako Fašáng na Záhorí, Stavjaní máje, Jak to byuo volakedy, Habánske hody, Levárske hody, Starodávne Vánoce alebo Od Lucie do trech králú…
Belaso-bieli (dominantná farba veľkolevárskeho kroja, ktorý sa podarilo znovuobjaviť a znovuvytvoriť) vo veku od 2 do 18 rokov mali spočiatku ako hudobný sprievod iba dospelého harmonikára Ivana Dorocáka. Koncom roka 2008 vznikla aj detská ľudová hudba s prvými a druhými husľami, harmonikou, flautou a cimbalom, o ktorú sa okrem umeleckej vedúcej Svetlany Valachovičovej starajú aj Soňa Drgoňová a Ivan Dorocák. Nedávno DFS Leváranek našiel svoju podobu v osemstranovom farebnom bulletine, v ktorom záujemcovia nájdu základné informácie o súbore, jeho histórii a smerovaní. Na vnútornej dvojstrane sa nachádzajú portréty 63 členov Leváranku v krojoch a je tu uverejnený aj text piesne Tí hodziny levárské. Medzi tými, ktorým DFS Leváranek ďakuje za pomoc, je aj redakcia Záhorák a novinárka Natália Murat-Oravcová, neúnavná propagátorka kultúrneho diania na Záhorí a naša dlhoročná spolupracovníčka. Tiež sa okrem mnohých ďalších informácií z neho dozviete, že Peter Lukáč vytvoril pre vitálny súbor internetovú stránku www.levaranek.sk , z ktorej sme vybrali aspoň jednu zaujímavosť – názvy častí levárskeho dievčenského kroja:
Rukáfce označujú bielu blúzku nariasenú okolo krku do lémca a s nariasenými rukávmi, ktoré sú ozdobené bielou výšivkou a čipkovým okrajom – candlami.
Dievčatá i ženy nosili dve – tri nariasené sukňe: spodné biele, naškrobené, na dolnom okraji ozdobené bielou výšivkou, vrchná sukňa bola belasá, brokátová.
Pruslek, lajblík je vesta z belasého brokátu, zdobená striebornou lemovkou a parádnymi kovovými gombíkmi.
Fjertoch – biela zástera, na bokoch a dolnom okraji zdobená výšivkou a candlami rovnako ako rukáfce.
Krézl – biely nariasený golier zdobený výšivkou a čipkou ako rukávce.
Kocúrek alebo čipky – venček ušitý z bielych a belasých alebo bielych
a ružových stužiek, ktorý dievčatá nosili vo vlasoch.

Renata Rhytidiadelphusová
Foto: Roman Rubiaceae

Odkaz na pôvodný článok

Oplúvanec a Rajdovňák pod Kriváňom
Detský folklórny súbor Leváranek z Veľkých Levár, ktorý len minulý rok oslavoval prvú päťročnicu svojej existencie, sa dočkal ďalšieho veľkého vystúpenia, keď začiatkom júla reprezentoval tance a piesne Záhoria na Folkórnom festivale Východná. Naši mladí folkloristi predviedli návštevníkom festivalu starodávny židovský tanec „Oplúvanec“, ktorý sa tancoval v okolí ich dediny, a tiež známy záhorácky tanec „Rajdovňák“, ktorý vždy prinesie dobrú náladu tancujúcim i divákom.

Pre všetkých folkloristov je najvyššou métou zúčastniť sa na Folklórnom festivale Východná, v tejto oblasti najvrcholnejšieho podujatia na Slovensku s bohatou, vyše päťdesiatročnou tradíciou, ktoré každoročne organizuje Národné osvetové centrum v Bratislave s mnohými spoluorganizátormi. Detský folklórny súbor Leváranek z Veľkých Levár, ktorý len minulý rok oslavoval prvú päťročnicu svojej existencie, už tohto roku získal príležitosť predstaviť sa vo Východnej.
Ako nám prezradila umelecká vedúca a choreografka DFS Leváranek Svetlana Valachovičová, na festival do Východnej dostali pozvanie po tom, čo sa zúčastnili na prestížnom Medzinárodnom festivale detských folklórnych súborov v Bratislave (28. – 31. mája 2009) priamo od Štefana Zimu, ktorý je spoluorganizátorom festivalu Východná. „Aj keď sa nám zdalo, že je to len sen, dostali sme pozvanie vystupovať na Malej scéne na pódiu pre talenty,“ hovorí Svetlana Valachovičová.
Sen sa stal skutočnosťou a Leváranek predviedol zo svojho repertoára to najlepšie v sobotu 4. júla vo Východnej. „S deťmi sme pricestovali v piatok 3. júla do Demänovskej doliny, kde sme mali ubytovanie priamo pod Demänovskou ľadovou jaskyňou v penzióne Kamenná chata. Sme vďační Obecnému úradu Veľké Leváre za finančnú pomoc, lebo inak by sme si také ubytovanie nemohli dovoliť. Samozrejme, že vďačíme aj Malokarpatskému osvetovému stredisku v Modre za úhradu autobusu do Východnej, lebo aj to by bolo pre nás veľmi finančne náročné,“ pokračuje zanietená vedúca.
Vďaka spomínaným sponzorom mohli najmladší folkloristi z Veľkých Levár ukázať, že na Záhorí folklór nevymrel. Na pódiu predviedli starodávny druh židovského tanca „Oplúvanec“, ktorý sa tancoval v okolí ich dediny, a tiež známy záhorácky tanec „Rajdovňák“, ktorý vždy prinesie dobrú náladu tancujúcim i divákom. V úvode vystúpenia zaspievala Karolína Valachovičová veselú pieseň „Ani nejsi ženka“, ktorá pochádza zo zbierky ľudových piesní Janka Blahu. Deti zožali veľký potlesk od publika vo Východnej, veď v tom čase ich tam bolo možno zo dve tisícky.
DFS Leváranek sprevádzal pri tancoch a piesňach Ivan Dorocák s harmonikou a dvaja členovia novej detskej ľudovej hudby – harmonikár Števko Artim a huslistka Anna Mária Richveisová. Niektoré deti pri speve použili aj netradičné hudobné nástroje, napríklad podomácky (z dielne Štefana Valachoviča) vyrobený ozembuch s veľkou starou topánkou naspodku. „Do Východnej išlo z Veľkých Levár 21 detí a 16 rodičov, takže sme boli výborná partia, v autobuse sme spievali, bavili sa,“ prezradila nám Svetlana Valachovičová o atmosfére, ktorú si po ceste tam aj späť sami vytvorili.
Počas ubytovania v penzióne si rodičia aj deti zašportovali na basketbalovom ihrisku, z čoho mali radosť hlavne deti, rodičia (oteckovia) si vyslúžili poriadnu svalovicu. Navštívili spoločne aj Demänovskú ľadovú jaskyňu, v ktorej si deti zaspievali pieseň „Tí hodziny levárské…“ a zožali potlesk aj od ostatných návštevníkov. Spomienky na tieto dni a na celý festival vo Východnej im zostanú na celý život. No sú aj dôležitou motiváciou do ďalších poctivých nácvikov a vystúpení. Vďaka nim vzácny autentický záhorácky folklór ostane trvácny a poteší mnohých divákov nielen na Záhorí.

Lenka Loliumová
Foto: Štefan Valachovič

Odkaz na pôvodný článok

MAŠKARY VYZVŔTALI SESTRIČKY Z KLÁŠTORA
Aj keď sme sa už prehupli do obdobia pôstu, môžeme ešte spätne radostne zvýsknuť: Fašiangové tradície sú ešte živé! Alebo znovu živé? V každom prípade sa aj tohto roku fašiangovalo v mnohých obciach i v niektorých mestách na Záhorí. V sobotu 21. februára sa ráno pred Kultúrnym domom vo Veľkých Levároch zišli takmer všetky deti z detského folklórneho súboru Leváranek pod dohľadom jeho umeleckej vedúcej Svetlany Valachovičovej a jej dospelých spolupracovníkov.

„Deti sa navzájom takmer nespoznali,“ vyrozprávala nám Svetlana Valachovičová dopodrobna, ako celý tento mimoriadny deň prebiehal, „pretože prišli v maskách ako zo starého filmu.“ Neboli to moderné masky, ale starodávne maškary – vodník, cigánka, medveď, smrtka, vlk, babka s nošou, žid, zlodej, striga, kôň a mnoho iných. Okrem nich sa tu zišli šabliari s drevenými šabľami a bubeník s harmonikárom Ivanom Dorocákom, ktorý DFS Leváranek zatiaľ ako jediný muzikant sprevádza na vystúpeniach. Tento rok sa deti z Leváranku usilovali o obnovenie tradície Fašiangov v obci už po tretí raz, no po prvý raz mali sťažené podmienky, lebo sa museli aj brodiť snehom.
Do veselého a pestrofarebného sprievodu maškár sa pridali tiež niektorí rodičia, ktorí pomáhali deťom vo vytváraní pravej fašiangovej atmosféry ozembuchmi a spevom. DFS Leváranek prešiel takmer celú dedinu, deti spievali a tancovali pred každým obchodom, cukrárňou či pohostinstvom. „Ľudia ich vítali s nadšením, no boli aj takí, ktorí sa pred nimi schovávali. Asi si neuvedomovali, koľko úsilia a práce stojí zachovávanie tradícií,“ skonštatovala Svetlana Valachovičová.
Deti boli vďačné každej pozornosti, každému centu, ktorým prispeli Levárčania do pokladničiek. Rovnako ako minulý rok deti navštívili sestričky v kláštore Hubertinum, s ktorými si najstarší chlapci aj zatancovali. Sestričky boli štedré a okrem potlesku ich odmenili sladkosťami a eurami.
Po náročnom fašiangovaní si išli deti domov oddýchnuť a potom sa opäť stretli v kultúrnom dome, aby o 17. hodine predviedli Levárčanom celý fašiangový program. Predstavili sa na ňom aj najmenší prípravkári, teda drobci od troch rokov, ktorí boli tiež prezlečení za maškary. Deti zatancovali „Fašiangy – Hromnice“, šabľový tanec „Už sa fašáng krácí…“ a okrem iných tancov a piesní predviedli divákom čerstvo nacvičený tanec „Rajdovňák“ a židovský tanec „Opľúvanec“.
Na záver vystúpenia sa najstarší chlapci prezliekli za farára, richtára a miništranta a spoločne pochovali basu. Zatiaľ len takú papierovú, no deti zo súboru Leváranek dúfajú, že v najbližšej budúcnosti to bude basa ozajstná. A robia pre to, čo sa dá. Vystupujú, hľadajú sponzorov, uchádzajú sa o projekty, ale hlavne oživujú kultúru a tradície svojej rodnej obce Veľké Leváre.
Pred touto fašiangovou sobotou DFS Leváranek naposledy zaujal na 15. ročníku medzinárodného veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour v bratislavskej Inchebe, kde svojím vystúpením prispel do spoločnej kultúrnej prezentácie Záhoria. Na pódiu sa striedal s dychovou hudbou Májovanka. „Pre deti tam čakal veľký zážitok,“ nezabudla uviesť ich príjemná vedúca, „a tým bolo stretnutie s pánom prezidentom Ivanom Gašparovičom, ktorý si s nimi podal ruku, porozprával sa a na záver sa s nimi aj odfotografoval. Leváranek tak reprezentoval nielen Veľké Leváre, ale aj celé Záhorie.“
Radostné Fašiangy, ako aj iné vystúpenia a prezentácie, majú svoj rub aj líc. Za svoje úspechy súbor vďačí obci, poslancom, základnej škole, rodičom, ale najnovšie aj financiám z projektu Záhorácke centrum záujmových aktivít pod občianskym združením Čisté srdce, ktorý realizuje obec Veľké Leváre vďaka nenávratnému finančnému príspevku z finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu SR. Z týchto financií si súbor môže prilepšiť tým, že dá deťom ušiť ďalšie nové kroje, doplnky a krojové čižmy pre ostatných členov.
Napriek tomu však súbor naďalej hľadá sponzorov, ktorí by pomohli pri kúpe hudobných nástrojov pre ľudovú hudbu Leváranek – tá by sa im veľmi zišla. Ak sa súboru podarí zakúpiť hudobné nástroje, tak sa môžu ľudia tešiť aj na cimbalovú hudbu, ktorá existovala pred mnohými rokmi vo Veľkých Levároch a na ktorú si spomínajú aj mnohí pamätníci z obce. Nuž, zaželajme im štedrých podporovateľov nielen v radoch vďačných divákov a poslucháčov.
Klára Cirsiumová
Foto: Klement Cicuta

Odkaz na pôvodný článok

VO VEĽKÝCH LEVÁROCH OŽILA KULTÚRA
Keď sa tak túlam po Záhorí, zisťujem, že niekde sa stále niečo deje, ale niektoré obce sú v tomto smere akési spiace Ruženky – chýba im princ, ktorú by ich zobudil a prebral k čipernému životu. Vo Veľkých Levároch tiež prežívali podobný útlm, no pred piatimi rokmi nastal obrat a postupne sa tu začínalo driapkať na svet čosi činorodé a skvelé – nielen pre detičky, ale aj pre dospelých. Svetlana Valachovičová, vychováteľka v ZŠ s MŠ, založila najprv viacžánrový hudobný krúžok v Základnej škole s materskou školou Veľké Leváre a ten sa časom premenil na detský folklórny súbor (DFS) Leváranek. V súčasnosti má viac ako polstovky členov vo veku od 2,5 roka (najmladším je Tomáško Kovarovič)  do sedemnástich! A – piate narodeniny, ktoré v obci oslávili naozaj veľkolepo!

Hlavnou inšpiráciou láska k folklóru
V sobotu 25. októbra popoludní sa do domu kultúry začali schádzať najprv mladí folkloristi a potom hostia, novinári a diváci. Po štvrtej hodine zaznela úvodná pesnička Ty hodziny levárské v podaní dvoch krojovaných dievčeniec. „Ty hodziny levárské sú velice cigánské, / éj, ked zas mjeli štyri byt, kázaua mi miuá príst. // Štyri biuo, pjet biuo, miuej doma nebyuo, / éj, byua ona v hájíčku, žaua koňom trávičku.“
Potom sa na pódium dostavila Svetlana Valachovičová, ktorá v sále privítala všetkých prítomných a osobitne starostu Štefana Kudličku s manželkou, riaditeľa ZŠ s MŠ Martina Potočňáka a čestných hostí. Helenku Jurasovovú-Blahovú, dcéru legendárneho operného speváka a zberateľa ľudových piesní Dr. Janka Blahu zo Skalice, Juliannu Kučerkovú, ktorá v minulosti viedla úspešný DFS Sekulánek a ktorá je  pomocníčkou a anjelom strážnym DFS Leváranek. Privítala tiež Tóna Ivánka, ľudového rozprávača z Chropova, a folkloristku Aničku Škríbovú, Jozefa Halcina za internetové rádio Janko Hraško a riaditeľku Malokarpatského osvetového strediska v Modre Annu Píchovú. V publiku sedela aj krajčírka Daniela Krajčírová, ktorá pre DFS Leváranek ušila všetky kroje, ktoré im zaplatila obec, a Oľga Ballayová, učiteľka spevu na ZUŠ v Malackách, spolupracovníčka DFS v oblasti hlasovej výchovy.
Levárančiatka mali obsadené dva rady stoličiek pred obecenstvom, odkiaľ v skupinkách či sólovo prichádzali na pódium. No než začali svoje pôsobivé vystúpenia, po ktorých sa vždy aj pôsobne uklonili, Svetlana Valachovičová prítomným zverila informácie, ako to všetko začalo. Nechajme prehovoriť najkompetentnejšiu:
„Hudba, tanec, kladný vzťah k deťom a k našej obci Veľké Leváre vo mne prebudili myšlienku založiť tanečný krúžok pre deti už veľmi dávno. Po dlhých úvahách a rozhodovaní ma nakoniec moje tri deti (Štefan – teraz má 17 rokov, Jakub -14 a Karolínka – 10 rokov, pozn. red.), ktoré sú odmalička veľmi muzikálne, priviedli k tomu, aby som v októbri roku 2003 založila Leváranek. Najskôr to bol len hudobno-tanečný krúžok pri ZŠ, kde pracujem ako vychovávateľka, no po krátkej dobe sa pretransformoval na folklórny súbor. Ľudové piesne zo zbierky Janka Blaha a záhorácky folklór ma oslovili tak silno, že som začala sama pátrať po zvykoch z našej obce. Tie boli v Levároch už dávno zabudnuté a vyše 50 rokov sa nedodržiavali. S manželom Štefanom sme sa začali viac zaujímať o minulosť obce a keďže v obci pracujem ako kronikárka, objavila som množstvo starých piesní, zvykov a tancov. Navštívila som niekoľko starých ľudí, ktorí mi radi porozprávali, ako to bolo u nás voľakedy. Podarilo sa nám objaviť už takmer zaniknutý veľkolevársky kroj. Začali sme sa viac zaujímať o folklór, navštevovali sme vystúpenia iných folklórnych súborov, čítali literatúru o záhoráckom folklóre…“

Leváranek už aj na rakúskej svadbe
„Potom sme absolvovali 9-mesačný akreditovaný vzdelávací kurz Deti a folklór v Prievidzi, kde sme získali osvedčenie s celoštátnou pôsobnosťou v oblasti folkóru,“ pokračovala Svetlana Valachovičová. „Veľmi nám pomohla pani Julianna Kučerková, ktorá nás naučila tancovať niektoré staré tance a dala nám množstvo odborných, ale aj ľudských rád. V súčasnosti má súbor vyše 50 členov. Deti sa v ňom v priebehu piatich rokov už viackrát vystriedali, takže nie všetci sú už tanečne zdatní. Nám však ide hlavne o obnovovanie a udržiavanie tradícií obce, nechceme byť kópiou profesionálnych súborov. DFS Leváranek sa zúčastňuje na všetkých kultúrnych akciách v obci, ale aj mimo nej. Pravidelne sme hosťami Adventných Malaciek, vystupujeme na Záhoráckych slávnostiach na Kamennom mlyne (tohto roku sa, žiaľ, nekonali kvôli nedostatku financií – pozn. red.), na Uhranskom somícovi v Záhorskej Vsi, na Hubertovej jazde v Kostolišti. Speváčky sa pravidelne zúčastňujú na vernisážach, rôznych súkromných oslavách, ba dokonca spievali už aj na rakúskej svadbe.
S DFS Leváranek sme obnovili v našej dedine tradíciu fašiangov, ručného stavania máje, tradíciu levárskych hodov. Na Vianoce sme ľuďom pripomenuli zvyky v pásme Vánočné zvyky z Levár. Usporiadali sme benefičné vystúpenie, z ktorého výťažok sme venovali detskému domovu v Rohožníku. Zabodovali sme na krajskej súťaži Detský festival ľudovej hudby v Bratislave 3. miestom v speve v roku 2006, dvoma druhými miestami tento rok na súťaži v Šenkviciach a dobre sme zapôsobili na porotcov aj na krajskej súťaži v tanci Vrť sa, dievča v Bratislave v roku 2007 s pásmom Fašáng v Levároch. S DFS Leváranek sme sa tento rok zúčastnili aj na medzinárodnom festivale Detské krojované hody v Starom Podvorove na Morave ako jediní zástupcovia Slovenska.
Tieto úspechy však nie sú len mojou zásluhou, ale aj zásluhou nášho vynikajúceho harmonikára Ivana Dorocáka. Tento rok sa spolu pokúsime založiť aj detskú ľudovú hudbu DFS Leváranek, v ktorej budú účinkovať malí muzikanti – huslisti a harmonikár.“

Poďakovanie rodičom, sponzorom
„Samozrejme, že zásluhu na úspechoch súboru majú hlavne rodičia detí, ktorí vodia svoje deti na nácviky, pomáhajú pri preprave detí na vystúpenia mimo obce, starajú sa o kroje,“ pripomenula Svetlana Valachovičová. „Preto by som chcela touto cestou poďakovať všetkým, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomáhajú, najmä nášmu najväčšiemu sponzorovi Obecnému úradu V. Leváre, starostovi Š. Kudličkovi, riaditeľovi ZŠ s MŠ M. Potočňákovi za poskytnuté priestory na nácviky, Daniele Krajčírovej za šitie krojov a Petrovi Lukáčovi, ktorý nám v rekordne krátkom čase vytvoril webovú stránku súboru a zasponzoroval ju. Dnešným dňom je spustená práve k 5. výročiu založenia súboru a môžete si ju otvoriť na www.levaranek.sk <http://www.levaranek.sk>.
Pred niekoľkými týždňami sme podali žiadosť na vytvorenie OZ Priatelia Leváranku, aby sme združili všetkých, ktorí sú naši fanúšikovia a hlavne rodičov detí. Na záver chcem poďakovať všetkým, ktorí nám pomohli zorganizovať tieto oslavy, a taktiež sponzorom, ktorí prispeli do tomboly na ľudovú veselicu. Chcem sa ešte poďakovať Táni Hollej, mojej vernej spolupracovníčke, priateľke, ktorá zdieľa so mnou všetko dobré aj zlé a pomáha mi vo všetkom. Teraz vám chcem všetkým tu prítomným popriať veľa zábavy a nech vám vystúpenie DFS Leváranek otvorí vaše srdcia k folklóru.“
Potom dostal slovo starosta Štefan Kudlička, ktorý zase poďakoval iniciátorke nielen tohto podujatia, ale znovuobnovenia kultúrneho života v obci.
Ešte než sa na pódiu rozprestrel pestrofarebný programový venček v podaní členov DFS Leváranek, hosťovsky vystúpila Helena Jurasovová-Blahová. So sprievodom harmonikára Ivana Dorocáka zaspievala dve piesne a povzbudila Levárčanov v ich zmysluplnej činnosti. Zároveň ich pozvala na divadelné predstavenie Ženský zákon v záhoráčtine v SND v Bratislave, kde vystupujú deti z DFS Vienok, ktorý založila pred 40 rokmi, kde je riaditeľkou a vyučuje v ňom tance prípravkárov. Ako členka Záhoráckej rady Spolku Záhorákov v Bratislave nezabudla pozvať Levárčanov na jubilejný 40. bál Záhorákov, ktorý sa bude konať v sobotu 7. februára budúceho roku v bratislavskom PKO.

Pestrý program pesničiek a tancov
Po veselom vstupe Heleny Jurasovovej-Blahovej sa už diváci mohli zahľadieť na tancujúcu a spievajúcu omladinu. Neukázali úplne všetko, čo majú v repertoári, no bolo toho dosť. Medzi typické levárske tance patrí tanec Stojí hruška, ktorý predvádzajú trojice – dve dievčatá a chlapec alebo dvaja chlapci a dievča. Medzi pôvodné tance patrí aj Kováčsky tanec, ktorý poznajú tiež v okolí V. Levár. Veľmi milo pôsobila choreografia pre chlapca a dievča s tragačom či čisto dievčenské vyvolávanie leta, ale aj všetky ostatné tance a hry.
Speváčky a speváci mali pripravené mikrofóny aj pod pódiom, keď sa hore na scéne tancovalo. Okrem predvedených tancov, piesní a detských hier deti ku koncu rozpovedali zopár vtipov v záhoráčtine. Celý program uvádzala chlapčensko-dievčenská dvojica z Leváranku. Ku koncu umelecká vedúca súboru Svetlana Valachovičová odmenila medailami a diplomom siedmich členov DFS Leváranek, ktorí v ňom vydržali celých päť rokov, a tri speváčky – 9-ročnú Natáliu Jurkovičovú, 11-ročnú Kristínu Hollú a 10-ročnú Karolínu Valachovičovú, ktoré získali individuálne ceny na folklórnych súťažiach. Talentovaná Karolínka sa navyše stala laureátkou Slávika Slovenska 2007.
Pri spoločnej klaňačke na pódium vystúpil aj Tonko Ivánek, tajomník Záhoráckej rady Spolku Záhorákov v Bratislave, aby v jej mene a v mene richtárky Márie Kráľovičovej odovzdal súboru knižku o záhoráckej richtárke ako poďakovanie za šírenie ľudovej kultúry Záhoria. Ku gratulantom sa pridali aj ďalší ľudia z obecenstva, v ktorom nepochybne najmladším divákom bola starostova štvormesačná vnučka Lucka (spočiatku veľmi pozorne sledovala detičky, ale ku koncu ju predsa len premohol spánok).
No a keď sa celá tá folklórna sláva skončila, aj samotné deti dostali darček – krásnu a vraj aj chuťovo výbornú (to je moja najlepšia na svete, zaznelo medzi drobcami spontánne) tortu belasej a bielej farby, aké dominujú aj v levárskom kroji, s nápisom Leváranek a s piatimi zapálenými sviečkami, ktorú upiekla cukrárka Katarína Godziková z cukrárne KAMA vo Veľkých Levároch. Pani učiteľka, keď deti spoločne sfúkli plamienky, im ju nakrájala rovno na scéne.
No ani dospelí nemuseli ľutovať, že sa oslavuje 5. výročie DFS Leváranek. Na večer boli už teraz v dome kultúry pripravené a krásne vyzdobené stoly s vínkom, vystavené ceny do tomboly i ceny takzvanej rýchlej výhry (spolu vyše 80 cien). Na ozdobných vinetách fliaš sa nachádzal obrázok levárskeho kostola Mena Panny Márie a názvy vín sršali vtipom – bolo tam napríklad víno banánové (každý banuje, že ho piu), či H2D2 (Huava duňí dva dňi), alebo neutrónové (chuapi padajú, šenk ostáva). No a ľudová veselica nemala konca-kraja, veď tu vyhrávala domáca obľúbená kapela LTF, čiže Len taký fukot!
No a len to tak vo Veľkých Levároch „zafukotalo“ tohto roku veľkými výročiami – dvoma historickými a jedným, ktorý veští nádejnú budúcnosť. V júli to boli oslavy 630. výročia prvej písomnej zmienky o obci a 420. výročia príchodu habánov, no a teraz v októbri 5. výročie DFS Leváranek, ktorý rázne preberá štafetu ľudových tradícií a kultúrneho oživenia obce i regiónu.

Autor: Pavlína Polygonatumová
http://www.zahorak.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=4373&Itemid=187

Spev, tanec, rozžiarené očká, úsmevy a záhoráčtina v podaní detí, veľa potlesku a sem-tam aj nejaká tá slzička šťastia zo strany rodičov a prarodičov. Presne takto môžem stručne popísať slávnostnú atmosféru, ktorou dýchala kinosála v kultúrnom dome vo Veľkých Levároch v sobotu 25. októbra 2008.

A čože sa oslavovalo? Nuž vedzte, že Levárania mali dôvod. Už 5 rokov v ich obci pôsobí Detský folklórny súbor Leváranek. Niekomu sa možno 5 rokov nezdá až tak veľa, ale Levárania o tom vedia svoje. “Pred Levárankom tu mnoho rokov nepôsobil žiadny súbor, skupina, ktorá by náš leváranský folklór udržovala a prezentovala,” prezradil pre našu redakciu starosta obce Štefan Kudlička.

Aj preto to mal Leváranek na začiatku veľmi ťažké. Znovuobjavovanie veľkoleváranského kroja, pesničiek a tancov sa stalo životným poslaním pani Svetlany Valachovičovej, kronikárky obce Veľké Leváre a vedúcej súboru, a jej manžela Štefana, harmonikára súboru Ivana Dorocáka a ich spolupracovníkov.

Šťastím Leváranov je, že obec si kedysi obľúbil doc. Dr. Janko Blaho (1901-1985), operný spevák, pedagóg, ale pre folklóristov najmä zberateľ záhoráckych piesní. Práve zborníky piesní pána Blaha, ktoré zozbieral pri svojich výskumoch na Záhorí, tvoria neoceniteľnú studnicu poznatkov o folklórnej histórii pre Leváranov.

Jablko nepadá ďaleko od stromu, hovorí slovenské príslovie. A platí to aj v prípade pani Mgr. art. Heleny Jurasovovej-Blahovej, dcéry Janka Blaha a riaditeľky DFS Vienok z Bratislavy, ktorá bola dôležitým hosťom na tejto oslave. Jej láska k Záhorákom, ich nárečiu, ale najmä k záhoráckym pesničkám je veľmi dobre známa a ukázala to aj všetkým, ktorí boli na oslavách Leváranku. Za svoje vtipné rozprávania (v záhoráčtine) a krásne zaspievané pesničky si právom zaslúžila burácajúci potlesk.

To, kto boli ďalší hostia osláv, ako dopadli samotné oslavy a aké prekvapenie čakalo na deti z Leváranku na záver ich vystúpenia, to si už vypočujte v zázname, ktorý odvysielame vo štvrtok 30. 10. 2008 o 18:00 hod. na Rádiu JankoHraško.sk (ako si nás naladíte).

Záznam osláv nahral: Robet Pernička, www.pernik.sk

V dňoch od 11. do 15. augusta sa deti z detského folklórneho súboru Leváranek zúčastnili letného tábora v Zliechove, kde si nielen oddýchli, ale sa aj niečo nové naučili. Rodičia svoje ratolesti vyprevadili z Veľkých Levár už ráno o siedmej hodine, pretože cesta do Zliechova je trocha dlhšia, než sú zvyknuté, no všetci ju napokon zvládli bez problémov. V tábore už na folkloristov čakal milý personál a skvelý obed, ktorý pripravili tety kuchárky.

Deti sa ubytovali, vybalili kufre a letné dobrodružstvo mohlo začať. Na folklórnych nácvikoch si zopakovali známe tance a piesne, deti sa však naučili aj nový Kováčsky tanec, ktorý sa vo Veľkých Levároch tancoval ešte pred vojnou. Ide o pracovný tanec, ktorý znázorňuje prácu kováča. Deti tancovali s chuťou a radosťou, lebo vedeli, že ich ďalší program bude plný zábavy a tajomstiev. Vedúcou tábora bola vychovávateľka ZŠ s MŠ Veľké Leváre a zároveň vedúca súboru Svetlana Valachovičová a jej pomocníkmi sa stali najbližší spolupracovníci v súbore a dobrí priatelia Táňa Hollá, Štefan Valachovič a harmonikár súboru Ivan Dorocák. Deti rozdelili do štyroch skupín tak, aby boli pomiešaní chlapci, dievčatá, staršie i mladšie deti. Vznikli tým rovnocenné skupiny s vekovým priemerom približne desať rokov.

Každá skupina si v prvý deň urobila svoju vlastnú vlajku, zvolila si názov a vymyslela si svoj táborový pokrik, ktorý musel obsahovať niečo z folklóru alebo z miesta tábora. Deti sa s chuťou pustili do práce – maľovali vlajky, vymýšľali názvy – a tie boli skutočne plné nápadov. Pri večernom hlásení sa potom vždy predstavili vlajkou, ktorú niesli vlajkonosiči s vybraným „šéfom“ a v kruhu zakričali svoj táborový pokrik, napríklad „Zelená je tráva, tanec to je hra, tanečníci z Levár, to je paráda! Hej!“ A potom prišlo na rad udeľovanie „hodností“ podľa správania, tancovania a ochoty pomôcť druhému. Hodnosť udeľovala vedúca tábora – menšou bol napríklad „tanečník“, väčšou „tanečný majster“. Čím vyššia hodnosť, tým väčšie a zaujímavejšie výhody deti získali, za všetky sa dá spomenúť napríklad možnosť vynechať jeden deň rannú rozcvičku. Deti, ktoré neposlúchali, čakalo naopak pre výstrahu udelenie najnižšej hodnosti „tanečné poleno“ a trest v podobe pomoci kuchárkam či ustieľania postelí pre celú skupinu. Samozrejme, všetko bolo brané s humorom, formou hry, a deti si to naplno užívali. 

Počas piatich dní deti navštívili múzeum krojov v Zliechove, hrali futbalový zápas, vyrábali prívesky z farebných cestovín a medailóniky z hliny, zažili Zliechovskú olympiádu i súťaž v žolíkových kartách, zapojili sa  do výtvarnej súťaže O najkrajší čičmiansky domček. Najviac ich však zaujal táborový karneval, povymýšľali si naozaj skvelé masky. Veľkí chlapci zo seba urobili dievčence, bábätká, starenky či kubánsku tanečnicu, z dievčat sa stali lesné víly, motýle, princezné či čarodejnice. Počas karnevalu si deti aj zasúťažili, hrali „stoličkovú“, potom „metlový“ tanec a napokon si zatancovali „balónikový“ tanec. Ďalšou atraktívnou činnosťou bolo hľadanie pokladu podľa indícií. Indície boli uložené vo vyrobených schránkach, deti ich najprv hľadali na stromoch a v kríkoch v blízkosti budovy a potom ich museli rozlúštiť. Za každú splnenú úlohu dostali jedno písmenko. Keď všetko vyriešili, museli zo získaných písmen poskladať vetu a tá ich doviedla k pokladu. Nakoniec sa im to podarilo a deti boli šťastné i napriek tomu, že „zlatým pokladom“ boli v skutočnosti iba lízanky a cukríky. 
V strede týždňa si deti opekali špekačky a predviedli sa navzájom rôznymi tanečnými či hereckými číslami v programe „Deti bavia deti“. Všetci dospelí boli milo prekvapení, aké talenty sa medzi deťmi nachádzajú, veď na prípravu mali sotva tri dni a ich čísla boli pritom vynikajúce. V predposledný deň tábora vedenie tábora zobralo deti na výlet, aby si poobzerali okolie, ktoré dýcha folklórom. Najskôr navštívili Čičmany, ktoré ich upútali nádhernými maľovanými domami, izbami s bohatou históriou a múzeom s krojmi. Potom si zašli do Rajeckej Lesnej, kde si s úžasom prezreli slovenský betlehem, pýchu našej krajiny. Na záver výletu navštívili Bojnice a kúpalisko Čajka. Výlet deti síce riadne unavil, takže zaspali už v autobuse, no večer boli opäť čulé ako rybičky a pripravené na Strašidelnú cestu odvahy, ktorej cieľom bolo prekonanie vlastného strachu. 
Na záver tábora deti dostali diplomy, darčeky a zatancovali a zaspievali celému personálu budovy. Všetci boli dojatí, mali slzy v očiach a nezabudli deti pochváliť, lebo vraj takéto prekvapenie ešte nezažili. Popoludní sa rozlúčili a vycestovali späť k svojim rodičom. Veríme, že deti zo súboru Leváranek budú mať zážitky na celý život, že ich pobyt v tábore ešte viac stmelil a nabil ich ďalším elánom do tancovania a spievania. Ďakujem celému nášmu tímu v tábore za podporu, pomoc a skvelú prácu, ktorú odviedli. Vďaka patrí i starostovi Veľkých Levár Štefanovi Kudličkovi a poslancom obecného zastupiteľstva za úhradu autobusu a rodičom detí za dôveru, ktorú nám preukázali. 

Autor: S. Valachovičová, vedúca DFS Leváranek
Záhorák, 4. september 2008
http://www.zahorak.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=3932&Itemid=1